Medicínska riaditeľka Alpha medical, MUDr. Marta Dobáková odjakživa milovala biológiu a už ako malé dievča manažovala vlastné laboratórium v detskej izbe. Ako mladá lekárka pracovala v laboratóriu klinickej biochémie a hematológie v Ružomberku, kde začala svoju profesionálnu dráhu v oblasti laboratórnej diagnostiky. Prešla viacerými dôležitými pozíciami v laboratóriu, kým nezakotvila na pozícii medicínskej riaditeľky. Je obľúbeným partnerom v odborných diskusiách a kvôli svojej erudovanosti je vyhľadávaná ako zdroj spoľahlivých medicínskych informácií. Požiadali sme ju o rozhovor, ktorý vám pri-nášame a za zaujímavé a prínosné informácie jej za nás všetkých úprimne ďakujeme.
Pani riaditeľka, Alpha medical, s.r.o. patrí k veľkým poskytovateľom laboratórnej diagnostiky nielen na Slovensku. Ktoré odbory zastrešujete?
Alpha medical zastrešuje všetky laboratórne odbory: biochémiu, hematológiu, imunológiu a alergológiu, mikrobiológiu, patolo-gickú anatómiu, molekulárnu biológiu aj genetiku. Myslím, že môžeme byť oprávnene hrdí na komplexnosť poskytovaných služieb.
V čom spočíva výhoda tejto komplexnosti pre Vás a v čom pre pacienta?
Výhoda pre nás je predovšetkým v tom, že sme bez zbytočných hľadaní a vysvetľovaní a telefonovania (a možno aj doprosovania sa) externým poskytovateľom schopní sami zabezpečiť našou vlastnou jednoduchou vnútrofiremnou logistikou na našich vlastných pracoviskách presne také vyšetrenie, ktoré pacient potrebuje práve v danom momente bez zbytočného odkladu. Zároveň garantujeme kvalitu poskytnutých výsledkov, keďže procesy laboratórnej práce (interná kontrola kvality, externá kontrola kvality, akreditácia…) sú u nás štandardizované. Je to akási vizitka našej erudovanosti na poli služieb, v ktorom pôsobíme. Výhoda pre pacienta spočíva predovšetkým v možnosti v čo najkratšom čase dokončiť diagnostický proces jeho obtiaží so záverečným vyslovením diagnózy. Výhoda diagnostiky v rámci jedného reťazca prináša so sebou výhodu menšieho počtu odberov, menšieho množstva odobratého materiálu, či dokonca v prípade potreby doplnenia ďalších vyšetrení z rovnakého biologického materiálu, odpadá aj nutnosť znova traumatizovať pacienta novým odberom – samozrejme, pokiaľ stability nových vyšetrení dovolia využiť prvšie odobratú vzorku. Treba si uvedomiť, že každý pacient je z psycho-logického hľadiska inak odolný a obdobie „čakania na diagnózu“ vnáša do jeho podvedomia stres, preto skrátenie tohto času na nevyhnutné minimum je z môjho pohľadu taktiež nespornou výhodou.
Je niektorý zo spomínaných odborov, ktoré zastrešujete, dominantný?
To si nemyslím. Samozrejme, medzi jednotlivými odbormi sú rozdiely, ktoré však prirodzene vyplývajú z ich charakteru a poradia požadovania pri diferenciálnej diagnostike pacienta. Existuje akási prirodzená postupnosť, že pri obtiažach pacienta volí lekár v úvode prevažne konkrétne spektrum biochemických a hematologických vyšetrení, na základe výsledkov ktorých sa mu zužuje spektrum predpokladaných možných ochorení pacienta na menší počet a v rámci dokončenia svojich úvah pristupuje potom v diagnostickom procese k náročnejším alebo vysoko špecializovaným vyšetreniam.
Zmenilo sa za posledné obdobie, povedzme 5 rokov, nejakým spôsobom správanie či myslenie pacientov, pokiaľ ide o ich zdravotný stav?
Veľký posun tu nevidím. Stále je tu malá skupina pacientov, ktorí využívajú moderné komunikačné prostriedky na získavanie informácií o jednotlivých ochoreniach, vyšetreniach, liekoch. Títo pacienti prichádzajú do ambulancií už s určitými bazálnymi vedomosťami a očakávajú zo strany lekára utvrdenie alebo vyvrátenie týchto poznatkov. Na jednej strane je to veľké plus – takýto pacient deklaruje svoj záujem o zdravotný stav, čo je jeden z dôležitých faktorov úspešného manažmentu jeho ochorenia. Na strane druhej by si mali pacienti uvedomiť, že veľa informácií na bežne známych webových stránkach nezodpovedá realite, alebo sú dokonca úplne mylné, keďže ich autormi nie sú medicínski školení odborníci, ale mnohokrát laici, a informácie sú systémom kopírovania preberané z iných laic-kých stránok, v tom najhoršom prípade z laických diskusných fór. Úlohou lekára je potom tieto mylné informácie korigovať správnym spôsobom. Na strane druhej je prevažujúca veľká skupina tých pacientov, ktorí informáciami o ochoreniach nedisponujú a svoju dôveru plne vkladajú do rúk lekára – tak v diagnostike, ako aj v terapii. Čo ma však trocha mrzí, je skutočnosť, je väčšina pacientov vo vzťahu k svojmu zdravotnému stavu, ovláda len svoje práva – no takmer nikdy nie aj povinnosti. A očakávať, že len vďaka pilulkám sa zdravotný stav upraví akoby mávnutím čarovného prútika, je veľmi naivné.
Myslíte si, že na správanie pacienta vo vzťahu k chorobe vplýva aj vek začiatku nejakého ochorenia?
To rozhodne áno. Mladší pacienti spravidla aktívnejšie zaujímajú svoj postoj voči chorobe – chcú vedieť, čo im hrozí pri nedodržiavaní terapie, ako to ovplyvní ich plány mať v budúcnosti rodinu, ako to ovplyvní ich každodenný pracovný život, resp. aké sú šance na trvalé vyliečenie pri striktnom dodržiavaní doporučení. Starší pacienti sú v tomto skôr tí benevolentnejší.
Myslíte si, že laboratórna diagnostika a terapia majú v povedomí pacientov rovnako silné zastúpenie, pokiaľ ide o vnímanie ich dôležitosti v procese manažmentu nejakého ochorenia?
Myslím si, že voči terapii ťahá laboratórna diagnostika za kratší koniec, resp. sa považuje za menej dôležitú. Čo je dosť veľký paradox, keďže pri množstve informácií o jednotlivých ochoreniach a veľkej variabilite príznakov u pacientov sa už v dnešnej dobe (pri zámere lekára nepochybiť) nedá pri hľadaní správnej diagnózy spoliehať výlučne na nález fyzikálneho vyšetrenia a laboratórna diagnostika z krvi, moču, stolice a pod sa stáva nevyhnutnou potrebou práce lekára. Pokiaľ ide o ochotu pacientov vynaložiť na to dodatočné peniaze (okrem tých zo zdravotného poistenia) – na doplatky za lieky, resp. na voľnopredajné lieky sú už pacienti viac-menej zvyknutí. Stále je však nezvykom či veľkou zriedkavosťou zo strany pacienta požiadať lekára (alebo priamo laboratórium) o laboratórne vyšetrenie za priamu úhradu. Pritom možnosti lekárov jednotlivých lekárskych odborností dať vyšetriť pacientovi akékoľvek laboratórne vyšetrenie z prostriedkov verejného zdravotného poistenia sú dnes už dosť obmedzené v porovnaní s minulosťou – zavedenie indikačných a frekvenčných obmedzení na laboratórne vyšetrenia v roku 2012 zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v ďalších rokoch aj poisťovňou Union a Dôvera – zásadným spôsobom zúžilo možnosť indikovať laboratórne vyšetrenia zo strany lekára. Dnes už teda neplatí, že pacient má zo zdravotného poistenia nárok na akékoľvek vyšetrenie v akomkoľvek intervale – pravidlá pre všetky laboratórne vyšetrenia sú určené zdravotnými poisťovňami a pacienti by sa mali o tieto informácie sami aktívne zaujímať.
Týka sa laboratórna diagnostika len ochorení? Alebo má význam aj v prevencii? Je vôbec šanca, že keď sa človek cíti fajn, bude mať patologické hodnoty niektorých laboratórnych vyšetrení?
Laboratórna diagnostika má význam tak pri hľadaní diagnózy, ako aj v prevencii, a dokonca aj pri kontrole nežiadúcich účinkov liekov (o čom je u pacientov minimálne povedomie). Samozrejme, na Slovensku máme zavedený systém preventívnych prehliadok (vykonáva všeobecný lekár pre dospelých, všeobecný lekár pre deti a dorast, gynekológ a urológ), ktoré majú zo zákona definované aj určité spektrum laboratórnych vyšetrení. Mohli by sme polemizovať o tom, či je uvedené spektrum, pokiaľ má plniť svoju preventívnu úlohu, dostatočné, no treba si uvedomiť aj finančné možnosti slovenského zdravotníctva. Nehovoriac o tom, že v absolvovaní preventívnych prehliadok nepatrí Slovensku veľmi lichotivá priečka.
Subjektívne uspokojivé vnímanie svojho zdravotného stavu zo strany pacienta nevylučuje patologické výsledky laboratórnych vyšetrení – nikdy však neliečime laboratórne výsledky, ale konkrétneho pacienta v kontexte všetkých informácií o jeho osobe. Azda neexistuje žiadne iné odvetvie okrem zdravotníctva, kde by bolo vytrhávanie informácií z kontextu také škodlivé, ako práve v zdravotníctve.
Ako som už spomenula, dosť sa v praxi zabúda na kontrolu laboratórnych parametrov pri dlhodobom užívaní liekov. Pri niektorých liekoch sú nutné častejšie kontroly v úvode terapie a ďalej sa už nevyžadujú, naopak, pri niektorých liečivách sú nutné pravidelné periodické kontroly vybraných laboratórnych parametrov po celú dobu ich užívania – je to svojím spôsobom kontrola toho, že liek naozaj lieči, a paradoxne nepoškodzuje pacienta vo väčšom rozsahu, ako je žiadúci jeho liečebný účinok. Informáciami o tom, aké laboratórne parametre pri užívaní ktorých liekov kontrolovať a aj v akej frekvencii, disponuje lekár.
Náš časopis sa zameriava na celiatikov. Máte týmto pacientom čo ponúknuť?
Alpha medical má vo svojom portfóliu kompletné spektrum la-boratórnych vyšetrení, ktoré môžu byť týmto pacientom nápomocné, stačí sa len informovať. V podstate 2 – 3 testy realizované z bežného odberu dokážu vniesť viac svetla do pochybností, či pacient môže reálne trpieť celiakiou. Najväčšou výhodou je skutočnosť, že maximum našich výsledkov budú mať k dispozícii do 24 hodín, niektoré dokonca už za pár hodín.
Čo by ste ako odborník v laboratórnej diagnostike odkázali našim pacientom?
Zdravie je dar, ktorý si začneme ceniť až vo chvíli jeho straty. Veľmi si želám, aby pacienti začali aktívne pristupovať k starostlivosti o svoj zdravotný stav – nie konfrontačným spôsobom, nie s poznaním len svojich práv. My zdravotníci sme pripravení im v tomto pomôcť.
